Recenzia / divadlo
V pasci krátkych spojení

Hru Krátke spojenia Vladislavy Fekete označili len pred mesiacom v rámci Cien Alfréda Radoka za najlepšiu pôvodnú českú a slovenskú hru roku 2008. Znovu sa potvrdilo, že slovenským autorom sa v tejto súťaži darí, tentoraz víťazka dosiahla dokonca „hattrick". Jej hru uvedú aj v Českom rozhlase a spomedzi 48 radokovských textov si ju vybralo aj Juhočeské divadlo z Českých Budějovic. Práve tam mal ocenený text minulý týždeň svoju svetovú premiéru.

Osamelí doma i vonku

Hrdinovia hry Krátke spojenia pochádzajú zo Srbska, niektorí z nich z domova odišli, iní zostali. Žijú na rôznych miestach súčasnej Europy, delia ich stovky kilometrov, spájajú iba  telefonáty a spomienky na spoločnú minulosť, na vojnové hrôzy, ktoré nedokážu pochopiť tí, ktorí ich nezažili.

Tí, čo, odišli, sú v novej krajine v podstate izolovaní, závislí od telefonických čísiel, ktoré ich spájajú s predchádzajúcim životom. A rovnako osamelí si často pripadajú aj ich blízki v starej vlasti. Pocit odcudzenia evokuje i scéna Petra B. Nováka. Steny zložené zo šesťuholníkových buniek plexiskla, nábytok potiahnutý lesklým priehľadným plastom - moderný interiér bytu v akomkoľvek meste Európy. A, samozrejme, telefón, najpodstatnejšia rekvizita inscenácie.

Režisér Petr Štindl využil možnosť, ktorú text Vladislavy Fekete ponúka, a dodal do inscenácie postavu akéhosi sprievodcu, ktorý prednáša  scénické poznámky. Tie by inak zostali pre divákov utajené.

A bola by to škoda, lebo práve ich vtip a ironický nadhľad dodávajú hre osobitosť a sú akousi protiváhou temného balkánskeho osudu stojaceho na pozadí textu.

Táto postava je nielen komentátorom deja, ale aj kameramanom, ktorý natáča dianie na scéne. Jeho obraz sa prenáša na štyri monitory na pozadí javiska. Zosiluje sa tak pocit všadeprítomnosti súčasnej techniky, ktorá síce umožňuje preniesť zvuk a obraz odvšadiaľ kamkoľvek, ale nezabráni „krátkym spojeniam" v osobnom živote.

Vyrovnaná herecká súhra

Hlavná hrdinka Ona pochádza zo Srbska, žije v Bratislave, je úspešná, ale nie príliš šťastná. V hre je akýmsi centrálnym bodom, do ktorého sa zbiehajú nitky všetkych rozhovorov. Ostatné postavy sú jej blízki - matka, krsňa, kamarátka, homosexuálny priateľ žijúci vo Veľkej Británii.

Žiaľ, predstaviteľka hlavnej postavy Dana Verzichová sa zmierila s tým, že jej postava predovšetkým sprostredkúva divákom osudy tých druhých. Rezignovala z výraznejšej hereckej identifikácie hrdinky, ktorá pôsobí rovnako tuctovo a neosobne ako plastové prostredie, ktoré ju obklopuje. Inscenácia je založená skôr na vyrovnanej súhre celého súboru, ktorá má predovšetkým to základné,  že vzdialenosť medzi jednotlivými miestami sveta sa vďaka technike zmenšila, ale vzdialenosť či blízkosť medzi ľudmi to väčšinou nemôže ovplyvniť.

Tento pocit sa inscenácii Juhočeského divadla evokovať podarilo, Krátke spojenia sa stali vydareným zavŕšením projektu Smršť, ktorý v Českých Budějoviciach predstavil tri súčasné tematicky spojené európske hry.