Chutný divadelný planktón pre dnešnú generáciu

Vianova Pena dní je vydareným  poetickým tanečno–činoherným predstavením.

Dlhodobo jasnú víziu a stratégiu šéfky profesionálneho tanečného divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici Zuzany Hájkovej potvrdzujú aj dve posledné premiéry.

Posed nebol žiadnym tanečným posedením, ale vtipnou upútavkou s anglickým názvom predstavenia, ktoré v rukopise španielskych hostí z Mika Cobos Company prinieslo excentrickú, tanečne nesmierne náročnú  hodinovú  fresku.

Najnovšia Pena dní je v  kontexte súboru výnimkou, keď tanečníci boli zároveň aj činohercami.
Rovnomenný román francúzskeho všestranného umelca s viacerými paralelnými životmi Borisa Viana pripravil hosťujúci režisér Jakub Nvota.

Vzniklo nevšedné, poeticko-krehké, tanečno-činoherné tragikomické predstavenie využívajúce prvky grotesky. V ôsmich vybraných kapitolách dominuje láska dvoch mileneckých párov Colina s Chloe a Chicka s Alice.

V momente, keď by bola poetickosť jazyka priveľkou hereckou komplikáciou (činoherectvo tanečníkov je pritom minimalizované), rovnocenne vstupujú do deja tanečné, pohybové a silne emotívne sólové aj kolektívne etudy.
Skvele nielen nahrádzajú text, ale dotvárajú každú kapitolu do podoby samostatnej epizódy. Okrem úsmevných sú aj nepríjemné.

Takou je napríklad pracovná kapitola, v ktorej monotónne predvádzajúci a zrýchľujúci sa pohyb „skrutkovania" je obdobou absurdnej chaplinovskej scény v Modernej dobe. Efektnou pohybovou etudou je kapitola na klzisku, končiaca hromadným pádom, smrťou a odpratávaním mŕtvol.

S nesmiernou javiskovou poéziou pôsobí scéna ochorenia Chloe, keď jej „leknín" v pľúcach farebne metastázuje a projekčne sa premieta na klavír.

Ten je jedinou scénickou megarekvizitou a zároveň pojazdným barom. Pianokoktail mieša drinky podľa namixovanej melódie. Aktuálne pútavé, pritom jednoduché témy spracúva muzikantsky výborná a komerčne skvele napísaná hudba. Autor Andrej Kalinka necháva jednoduché motívy na diváka nevtieravo pôsobiť a pritom ho pomaly a rafinovane atakuje.

Takým je aj záver, ktorý sa končí smrťou Chloe, demontážou príbytku a pretrvávajúcim Colinovým záujmom naďalej kupovať knihy Jeana Sola Partra.

Surrealisticko-dadaistické Vianove romány boli v 60. rokoch kultovou literatúrou. Tanečno-činoherný Vian má všetky predpoklady stať sa nanovo „planktónom" aj pre dnešnú generáciu.⋌