Kam chodíme - Majster a Margaréta

Päť predstavení Majster a Margaréta, ktoré odohralo londýnske divadlo Complicité v rámci Wiener Festwochen, bolo pozvánkou do inej dimenzie života aj divadla.

Okrem stoličiek pre šestnástich hercov boli na scéne len náznaky stien či nábytku. To, čo robí túto produkciu nezabudnuteľnou, je však premietanie na celú šírku a výšku viedenského Burgtheatra.
Poučení možno aj technikou laterny magiky herci plynulo prechádzali z reality do premietania a naopak. Namiesto amaterizmu štátnej bezpečnosti dostávame teda podchvíľou Google view na Moskvu.

Režisér a riaditeľ Complicité Simon McBurney je rodený rozprávač, jeho dynamicky sa meniace obrazy sledujeme bez dychu, šokujúce je len to, že aj bulgakovovsky komplikovaný príbeh zostáva v jeho podaní citovo čitateľný. Len tak sa nevidí herecká aj vizuálna decentnosť, s akou bol zinscenovaný príbeh Piláta či pôsobenie pekelných síl vo svete. U Bulgakova je to Margaréta, ktorá sa zapredá diablovi, len aby ešte raz uvidela svojho Majstra. Keď v závere ležia milenci mŕtvi a okolo nich je len hviezdnaté nebo, divák ťažko vládze tlieskať. Toto nie je gýč, ale Kant.